Podľa viacerých relevantných medzinárodných inštitúcií by mal byť trestný čin ohovárania vypustený z právnych poriadkov, alebo aspoň používaný len v prípadoch najvážnejších verbálnych zásahov. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré tento inštitút bežne aplikujú, navyše náš trestný poriadok stanovuje za ohováranie najvyššiu trestnú sadzbu spomedzi krajín EÚ, ktorá môže v krajných prípadoch dosiahnuť až trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov.


Podľa expertov na mediálne, trestné a správne právo, ochranu ľudských práv, ale aj zástupcov médií, ktorí včera debatovali na odbornej diskusii Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, môže mať tak prísna sankcia na novinárov odstrašujúcich účinok. Vzhľadom na nezastupiteľnú úlohu, ktorú média v demokratickej spoločnosti zohrávajú pri kontrole moci, považujú preto súčasnú právnu úpravu za nevhodnú.

Zhodli sa, že sloboda slova nie je bezbrehá, zdôraznili však existenciu rozsiahlej právnej úpravy na úrovni civilného práva, ktorá by mala mať pred aplikáciou trestného práva prednosť, pretože umožňuje dotknutým osobám adekvátne sa brániť, predovšetkým žalobami na ochranu osobnosti, v prípade mediálnych výstupov uplatnením práva na opravu či odpoveď. Špecifikom slovenskej právnej úpravy je, že trestný čin ohovárania je tzv. ohrozovacím trestným činom, čo v kontexte novinárskej činnosti znamená, že publikovanie informácie, môže byť vyhodnotené ako trestný čin bez toho, aby zverejnený obsah mal pre dotknutú stranu preukázateľný škodlivý následok.

Diskutéri zdôraznili, že je to jeden z dôvodov, prečo sa u nás môže ľahko zneužívať ako nástroj na šikanovanie novinárov. Problematické je tiež zneužívanie trestného činu ohovárania v politickom boji, ktoré u nás nie je výnimočné. Z praxe upozornili tiež na problematické dokazovanie úmyslu uškodiť, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre klasifikáciu veci za trestný čin - cieľom novinárskej činnosti štandarde nie je škodiť, ale informovať.

Okrem upozornenia na riziká aplikácie súčasnej právnej úpravy trestného činu ohovárania v kontexte činnosti novinárov bola včerajšia diskusia zameraná aj na všeobecné otázky spojené s témou mediálnej plurality a regulácií médií. Východiskom pre diskusiu bola prezentácia doteraz nepublikovaných zistení štúdie CMPF (The Centre for Media Pluralism and Media Freedom) Media Pluralism Monitor 2017, ktorá hodnotí stav plurality médií na Slovensku. Zistené dáta týkajúce sa pertraktovaných tém krížového vlastníctva, transparentnosti a koncentrácií médií poukazujú na rezervy aktuálnej slovenskej legislatívy a budú cenným príspevkom do diskusie o novej právnej úprave regulácie vysielania, ktorú si vynucuje revízia európskej smernice o audiovizuálnych službách. V procese jej prípravy Rada pre vysielanie a retransmisiu aktívne participuje.

Diskusia „Mediálna pluralita na Slovensku – stav a rizikové faktory“ bola prvou zo série spoločných odborných diskusií, ktoré Kancelária Rady spolu so Zastúpením EK na Slovensku zorganizuje. Aktuálnym otázkam spojeným s problematikou médií sa budú v takejto forme venovať aj naďalej. Najbližšia diskusia venovaná téme dezinformácií (tzv. falošných správ - fake news) je plánovaná na 26. máj 2018.


Mgr. Lucia Michelčíková, PhD., hovorkyňa, Rada pre vysielanie a retransmisiu