Rada pre vysielanie a retransmisiu na zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 24.10.2000 v sídle ”Rady”, ako bod č.19 prerokovala Návrh zásad rozvoja pozemského digitálneho televízneho vysielania v SR (DVB-T), ktorý jej zaslal Výskumný ústav spojov (VÚS) Banská Bystrica. Prerokovanie tohto návrhu prebehlo bez pripomienok a Rada odporučila prijať a realizovať alternatívu č.3 scenára prechodu od analógového na digitálne vysielanie. Následne po zaujatí stanoviska ”Rady” a TÚ SR bol predložený Rade vlády pre masmédiá, ktorá sa k nemu dostala na svojom rokovaní dňa 27.06.2001 a prijala ho. Týmto sa otvorila definitívna cesta k zavedeniu DVB-T na Slovensku.

Dostupnosť frekvenčného spektra
Súčasné pozemské analógové TV vysielanie na Slovensku prebieha v pásmach TV I (47-66 MHz; kanály R1 a R2), TV III (174-230 MHz; kanály R6 až R12), TV IV (470-582 MHz; kanály K21 až K34) a TV V (470-790 MHz; kanály K35 až K60). V týchto kanáloch však existujú kvôli iným službám určité obmedzenia:

nie je povolené používať kanál K54,

ERP na kanále K55 je obmedzený na max. 100 W,

využitie niektorých kanálov je do určitej vzdialenosti od štátnych hraníc obmedzené. To platí najmä v smere na Poľsko (kanály K45, 46).

V zmysle Rádiokomunikačného poriadku sú pre TV vysielanie určené ešte kanály K61 až K69 (pásmo 790-862 MHz). Tieto kanály sa pre analógové vysielanie dosiaľ nepoužívali. Hlavným dôvodom je, že vo väčšine prípadov sú na nich namiesto televízie prevádzkované iné služby - najmä vojenské.

V súčasnosti pre TV vysielanie sú voľné len kanály K64 a K65. Využitie týchto kanálov je však hlavne na západnom Slovensku obmedzené, a to kvôli skoordinovaným vysielačom v Rakúsku (Viedeň, K65, ERP 1 MW) a v Maďarsku (Kabhegy, K64, ERP 400 kW). Využitie kanála K65 je obmedzené aj na poľských hraniciach (systémy CDMA - obmedzenie sa týka hlavne pohraničia od Tatier na západ) a na hraniciach s Maďarskom (letecká rádiolokačná služba - mil.; podobne aj kanál K66). Ďalšie perspektívne kanály sú využívané zariadeniami MO SR (K63 - letecká rádionavigácia, K66 - letecká rádiolokácia). S kanálmi K67 až 69 treba aj pre budúcnosť počítať pre taktické rádiové systémy NATO (podobne aj v okolitých štátoch).



Vzhľadom na navrhovaný počet 6 prenášaných multiplexov, ako aj na predbežné výsledky výpočtov frekvenčnej náročnosti systémov, ktoré vykonala medzinárodná skupina B/CAI-FM24 sa ukazuje, že pre DVB-T bude potrebné využívať celé frekvenčné pásmo, v ktorom sa dnes vysiela analógovo. Na začatie digitálneho vysielania bude najmä v počiatočnom období kvôli nutnosti paralelnej prevádzky obidvoch vysielaní potrebné začať na nových frekvenciách, najmä na kanáloch nad K60. Kvôli zámerom s využitím pásma TV I pre mobilné služby nie je možné pre DVB-T s týmto pásmom uvažovať.

Interaktívne služby
Systém DVB-T umožňuje okrem TV programov poskytovať aj iné služby. Tieto široké možnosti nie sú však zatiaľ ani v európskom merítku dostatočne preštudované, aj keď niektoré využitia sú rozpracované a experimentálne odskúšané. Zatiaľ sa spomína najmä interaktívna televízia využívajúca spätný smer systému DVB-T (tzv. DVB-RCT) a tzv. „Webcasting“, pomocou ktorého by boli webovské informácie všeobecného záujmu poskytované všetkým divákom. Z prieskumov vykonaných v západnej Európe totiž vyplynu-lo, že značná časť obyvateľstva nikdy nebude používať počítač na prístup k internetu. Systém DVB-T môže teda prispieť k rozvoju „Európskej informačnej spoločnosti“.

Postup a harmonogram prechodu od analógového na digitálne vysielanie
Prechod od analógového na digitálne pozemské TV vysielanie obsahuje nasledujúce etapy:
Etapa 1: Experimentálne vysielanie
Etapa 2: Pilotné projekty
Etapa 3: Začatie pravidelného vysielanie DVB-T a postupný prechod od analógového na digitálne vysielanie
Etapa 4: Ukončenie analógového vysielania

Etapa 1: Experimentálne vysielanie
Je možné konštatovať, že experimentálne vysielanie na Slovensku prebehlo v októbri roku 1999 počas výstavy INTERMEDIA, kedy Slovenské telekomunikácie a.s. vysielali z vysielača Kamzík na TV kanále K50 balík troch TV a niekoľkých rozhlasových programov. Signálom bola pokrytá Bratislava a blízke okolie. Týmto experimentom sa Slovensko stalo prvou krajinou v našom regióne, v ktorej bolo vysielanie DVB-T odskúšané.

Etapa 2: Pilotné projekty
Pilotné projekty sú už do značnej miery určené pre verejnosť, aj keď ich účelom je aj odskúšanie technológie, overenie meracích metód, zacvičenie pracovníkov a propagácia novej techniky a služieb.
Je obvyklé, že prevádzkovateľ služby nezačne službu ponúkať, ak je počet odberateľov ekonomicky zanedbateľný. Na druhej strane je logické, že spotrebiteľ si nekúpi nové zariadenie, ak mu službu nebudú ponúkať, pričom táto služba musí byť pre neho atraktívna.
Pretože je snahou, aby sa pilotné projekty stali súčasťou budúcich sietí DVB-T, je ich možné realizovať len s parametrami uvedenými v príslušných štúdiách (napr. výskumné správy VÚS za roky 1999 a 2000). Kvôli navrhovanému pilotnému vysielaniu je potrebné čo najskôr začať proces medzinárodnej koordinácie frekvencií.
Vzhľadom na problémy s nachádzaním nových frekvencií pre TV vysielanie môže už v tejto etape dôjsť k miernemu ovplyvňovaniu analógového TV vysielania.

Etapa 3: Začatie pravidelného vysielania DVB-T a postupný prechod od analógového na digitálne vysielanie
Táto etapa predstavuje oficiálne zavedenie novej služby. Z hľadiska prechodu z analógového na digitálne TV vysielanie je možných niekoľko scenárov, z ktorých bolo nakoniec schválené riešenie číslo 3.
1) Celoplošná paralelná prevádzka s pevným príjmom (antény na streche budovy) - neprináša žiadne nové druhy príjmu, aj keď v mnohých prípadoch môže znamenať zlepšenie kvality obrazu, prípadne zvýšenie počtu prijímaných programov (na cca 4).
2) Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie - všetky analógové vysielače budú v krátkej dobe prestavané na digitálne. To by si vyžiadalo okamžité doplnenie domácností digitálnymi prijímačmi, čo je nereálne.
3) Paralelná prevádzka v aglomeráciách s väčšou hustotou obyvateľstva, t.j. v oblastiach, kde môže byť pokrytie signálom efektívne a kde je vyššia aj ekonomická sila obyvateľstva. Predpokladá sa vysielanie 1 až 2 programových muliplexov (t.j. cca 4 až 8 programov) na voľných TV kanáloch (napr. K64 a 65 spolu z ostatnými dodatočne uvoľnenými kanálmi). Je možné uvažovať aj vnútorný prenosný príjem.
4) Razantnejší prechod od analógového na digitálne vysielanie na princípe vytvárania „ostrovov” s využitím existujúcich sietí vysielačov a s rozšírením programovej ponuky. Vo vybraných „ostrovoch” sa predpokladá, že vysielanie z existujúcich vysielačov zá-kladných TV sietí bude okamžite zmenené z analógovej na digitálnu prevádzku. V oblastiach blízko vysielačov bude umožnený vnútorný prenosný príjem.

Etapa 4: Ukončenie analógového vysielania
Odporúča sa v súlade s celoeurópskymi trendmi ukončiť analógové TV vysielanie do roku 2015.


Financovanie koncových zariadení
Ako už bolo uvedené, ešte dôležitejšie ako samotné vysielanie je prilákanie a presvedčenie samotných divákov, aby digitálne vysielanie sledovali a aby do príjmu investovali. Bežný divák je väčšinou s technickou kvalitou a programovou ponukou analógového vysielania spokojný. Výnimkou môžu byť mladší diváci, ktorí vyrastali v prostredí internetu a interaktívnych hier a služieb. Táto skupina však tvorí veľmi malý podiel domácností (cca 5 %).
Preto bude rozhodujúcou cena „set-top boxov“. Ich ceny sa v závislosti na univerzálnosti a vybavení dnes pohybujú v rozmedzí 9 000 až 28 000 Sk.
Ako prijateľná cena pre požadované rozšírenie diváckej základne DVB-T sa pohybuje na úrovni cca 3000 Sk. Pri celkovom počte domácností s TV prijímačmi v SR približne 1,7 mil. by v prípade dotovania prijímačov tieto dotácie predstavovali v dnešných cenových reláciách cca 11,9 mld. Sk. Pri dĺžke trvania prechodu na plnú digitalizáciu 12 rokov to predstavuje ročné náklady cca 1 mld. Sk. Dá sa však predpokladať, že nárast nebude plynulý: na začiatku bude pomalý a zhruba v polovici obdobia bude najväčší.
Vhodnejším spôsobom, ako účinne znížiť dotáciu ceny „set-top boxov“, by bola podpora ich výroby v SR, napríklad v spolupráci so zahraničným výrobcom. Prepočty zo zahraničia ukazujú, že z hľadiska štátu, resp. vysielateľov je lacnejšie, ak všetkým divákom poskytnú „set-top boxy“ bezplatne, než aby existovala paralelná prevádzka dlhšiu dobu. Z tohto dôvodu sa snažia dobu paralelnej prevádzky minimalizovať, napr. na 2 roky. Ušetrenie prevádzkových nákladov môže byť teda jedným, a veľmi podstatným zdrojom získania financií.


Zdroj:

Ing. Juraj Oravec - Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku, marec 2001
- Rada pre vysielanie a retransmisiu - Zápisnica č. 17/2000
- Výročná správa Výskumného ústavu spojov za rok 2000