Takmer 17 percent televíznych divákov, ktorých nezaujme TV program, vypne televízor a siahne po knihe. Televízia teda nie je až takým veľkým nepriateľom knihy, ako sa doteraz predpokladalo. Ďalších 9,8 percenta v tomto prípade vypne televízor a pustí si rádio, alebo hudobný nosič, 7,3 percenta vypne televízor a ide sa prejsť. Naopak až 46,8 percenta väčšinou prepína dovtedy, kým si niečo nenájde. Farebný televízor má pritom doma 98,7 percenta slovenských domácností, ostatní ho mať nechcú.

"Ukázalo sa, že najpravdepodobnejšou alternatívou k nevyhovujúcemu televíznemu programu je iný televízny program," zhodnotili pred novinármi Pavol Rankov a Peter Valček, ktorí skúmali vzťah čítania beletrie a sledovania elektronických médií. Prieskum Čítanie 2004 realizovali Literárne informačné centrum a Ústav výskumu kultúry NOC na vzorke 1500 respondentov.

Počet hodín strávených pred televízorom má však iba malý vplyv na čítanie beletrie. Najviac negatívny prístup má podľa Rankova k čítaniu až skupina, ktorá sleduje televíziu viac ako päť hodín denne. Medzi nimi je počet nečitateľov, alebo tých, čo iba raz ročne siahnu po knihe, až 55,5-percentný.

Celkovo platí, že v rodinách, ktoré majú doma káblovú televíziu (47,8 percenta z celkovej populácie), videorekordér (61 percent), satelit (29,5 percenta) je viac čitateľov a menej nečitateľov. V najsolventnejších rodinách, ktoré majú domáce kino (8,5 percenta), je však v porovnaní s celou populáciou najviac tých, ktorí nečítajú beletriu.

Rozhlas má podľa prieskumu taký dobrý vzťah s čítaním, že vytvoril nový typ čitateľa. Rozhlasové vysielanie môže byť kulisou pri čítaní, ale ponúka i programy o beletrii. Tí, čo vyhľadávajú literárne programy v ponuke Slovenského rozhlasu, čítajú aj sami. Rádio si najčastejšie zapnú kvôli čítaným a dramatizovaným rozprávkam, literárnym pásmam, románom a novelám na pokračovanie, poviedkam a najmenej kvôli poézii. Krásna literatúra tak žije aj mimo svojho hlavného média - knihy. Okrem toho až desatina ľudí si vie predstaviť, že by si čítala knihy aj v elektronickej forme, napríklad z CD-romu.

Počítač a internet sa ukázali ako technológie s pozitívnym vzťahom k čítaniu krásnej literatúry. Klišé o surferoch, ktorí presedia celý deň za počítačom a nezoberú do rúk knihu, tak nezodpovedá skutočnosti. V domácnostiach s internetom číta aspoň raz týždenne 30,5 percenta, v celej populácii je to 25,8 percenta, výrazne menej je tých, ktorí nečítajú vôbec - 19,8 percenta, v celej populácii vôbec nečíta 32,3 percenta.

Prieskum Čítanie - výskum súčasného stavu a úrovne čítanie v SR vyšiel aj knižne v Literárnom informačnom centre.


Zdroj: TASR, Strategie on line, 27.1.2005