TV Joj už neodvysiela ďalšie udeľovanie cien ankety Slávik. Dôvodom je koniec tejto ankety. Organizátori sa ju po 15 rokoch rozhodli ukončiť z dôvodu nízkeho záujmu zo strany verejnosti.

Pre porovnanie, v roku 2000 sa najlepšou skupinou roka stal Elán s počtom hlasov 34 tis. V roku 2012 kategóriu vyhrala skupina Desmod a na víťazstvo jej stačilo okolo 3 tis. hlasujúcich. Záujem ľudí zapájať sa do hlasovania enormne klesol.

Komentár na záver:
Lelkešovci si tak svoj trapas z posledného ročníka už neopravia. Speváci o akési ceny za popularitu úplne neprídu, svoje kategórie majú v ankete OTO.

Ukážka z poslednej ankety - Slávik 2012

 

Akože slovenským akože hviezdam vadí že sa nemôžu oficialne za nie svoje ojra naprať pod obraz boží a ešte ich mám lutovať.Slovenská hudba je na g.c samozrejme okrem Zona A a im podobné.
 

Ešte tu máme občianske združenie Zväz autorov a interpretov (ZAI), ktoré tiež udeľuje výročné ceny. Pre rok 2011 boli rozdané tieto:

Rozhlasová stanica roka : rádio Aligátor
Hudobný redaktor roka: Roman Bomboš (RTVS)
Festival roka: Topfest
Usporiadateľ roka : Dušan Drobný – agentúra Duna + Tibor Zelenay – Blue Note
Klub roka: Majestic Music club
Cena za celoživotnú podporu slovenskej hudby v médiách: Pavol Zelenay

Ďalšie odovzdávanie je naplánované na 13.2.2014. Udeľovanie cien za rok 2012 sa nekonalo.
 

Myslím si, že je to dôsledok krízy populárnej hudby, ktorú spôsobil hudobný priemysel.
Na počiatku bolo úlohou hudobného priemyslu vyhľadávať existujúcich hudobníkov a sprístupniť ich širšej verejnosti prostredníctvom, nosičov a médií.
Neskôr si však začal "hviezdy" sám vyrábať. Vrcholiť to začalo v polovici 80-tych rokov, keď vznikali umelé dievčenské a chlapčenské skupiny. Umelý marketingový produkt, ktorý reklama predá rovnako, ako prací prášok.
Neskôr už nebol zaujímavým biznisom ani konečný produkt, ale fáza jeho vytvárania - TV šou Superstar.
Dnes nám hudobný priemysel servíruje "hudobné hviezdy", ktoré nevedia hrať na žiadnom hudobnom nástroji, často ani spievať, ale hlavne nevedia komponovať hudbu. K tomu nám ešte hudobný priemysel servíruje komerčné vykopávky (zberateľ céčiek...)ako legendy, pričom skutočné legendy, ktoré sa pričinili a vývoj hudby, sú stále mimo záujmu. V minulosti nevyhovovali komunistickému režimu, dnes nevyhovujú komerčným záujmom hudobného priemyslu.
Dnes je tzv. populárna hudba v sr**kách. Proste talent a tvorivosť marketingom nenahradíš. Minuloročný Slávik bol len veľký trapas. Ľutoval som len Richarda Mullera, ktorý sa tam ocitol asi omylom.
Som len rád, že udeľovanie týchto bezcenných "cien" skončilo.