Myslím si, že je to dôsledok krízy populárnej hudby, ktorú spôsobil hudobný priemysel.
Na počiatku bolo úlohou hudobného priemyslu vyhľadávať existujúcich hudobníkov a sprístupniť ich širšej verejnosti prostredníctvom, nosičov a médií.
Neskôr si však začal "hviezdy" sám vyrábať. Vrcholiť to začalo v polovici 80-tych rokov, keď vznikali umelé dievčenské a chlapčenské skupiny. Umelý marketingový produkt, ktorý reklama predá rovnako, ako prací prášok.
Neskôr už nebol zaujímavým biznisom ani konečný produkt, ale fáza jeho vytvárania - TV šou Superstar.
Dnes nám hudobný priemysel servíruje "hudobné hviezdy", ktoré nevedia hrať na žiadnom hudobnom nástroji, často ani spievať, ale hlavne nevedia komponovať hudbu. K tomu nám ešte hudobný priemysel servíruje komerčné vykopávky (zberateľ céčiek...)ako legendy, pričom skutočné legendy, ktoré sa pričinili a vývoj hudby, sú stále mimo záujmu. V minulosti nevyhovovali komunistickému režimu, dnes nevyhovujú komerčným záujmom hudobného priemyslu.
Dnes je tzv. populárna hudba v sr**kách. Proste talent a tvorivosť marketingom nenahradíš. Minuloročný Slávik bol len veľký trapas. Ľutoval som len Richarda Mullera, ktorý sa tam ocitol asi omylom.
Som len rád, že udeľovanie týchto bezcenných "cien" skončilo.
Odpovědět
|